Bájka o havranovi a líške

Čo sa stalo?

Hladná líška sa potulovala lesom a zháňala potravu. Nedarilo sa jej. Zrazu sa ocitla pod stromom, tu na konári sedel havran a v zobáku držal veľký kus syra. Líšku prilákala lahodná vôňa. Ibaže, havran sedel privysoko. Ako sa zmocniť syra, hútala líška. Syr chcela získať stoj, čo stoj a tak sa havranovi prihovorila:

„Najkrajší z havranov, želám ti krásny deň. Aký si len krásny, máš jemné perie, krásny a mocný zobák. A tie nádherné jasnozrivé oči, tvoj pohľad ma hneď očaril. Keby si ešte vedel aj spievať!“

Polichotený havran našuchoril perie a chcel sa predviesť. Doširoka otvoril zobák, ale syr mu z neho vypadol! Nestihol, ani zakrákať a syr padol rovno pred líšku. Tá neváhala, syr uchmatla a utiekala z lesa. Predtým sa ešte stihla havranovi prihovoriť: „Milý havran ďakujem ti za syr a zapamätaj si, že lichotník žije na úkor svojich poslucháčov. Mne sa to podarilo.“

Čo z toho vyplýva?

Havran bol namyslený, dôverčivý a nepozorný. Nepredpokladal, že líška má úmysel  kradnúť, veď bola k nemu taká milá. Tvrdá to havranova skúsenosť. Zahanbil sa a určite si dával na lichôtky väčší pozor.

Poučenie: Dávajme si pozor na falošné lichotenie.

Možno ste si práve teraz spomenuli na podobnú príhodu, kedy neúprimnosť, pretvárka  faloš, mali navrch aj medzi nami ľuďmi. Možno sa  v debate podelíte o skúsenosť.

Zdroj: Ezopove bájky, ktoré zo starogréckeho originálu preložila Etela Šimovičová

Poznámka: Môj upravený autorský príspevok zo dňa 10.08.2024, pod pseudonymom Anina